Učiteľka informatiky breznianskeho gymnázia: Hnevá má, ak študenti namiesto sledovania výkladu zapnú Facebook

Prečo ste si vybrali toto povolanie? Pochádzate z učiteľskej rodiny?
Dá sa odpovedať tak šalamúnsky – toto povolanie si vybralo mňa. Vyštudovala som Elektrotechnickú fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach – odbor Elektronické počítače. Bola som na materskej dovolenke s dcérou a naskytla sa príležitosť zamestnať sa ako učiteľka informatiky na Gymnáziu Jána Chalupku v Brezne. Bola to výzva a tak som sa rozhodla. Neskôr som si doplnila aj pedagogické vzdelanie.

Prečo práve informatika?
Lebo mám na vyučovanie tohto predmetu kvalifikáciu (to bola taká pragmatická odpoveď). Lebo je to výzva. Každý deň sa niečo nové dozviem, niečo nové naučím a som rada, keď to môžem podať ďalej. Lebo informatika je strašne dynamická. To čo platilo včera, je už dnes prekonané, prichádzajú nové technológie, nové programy. Lebo informatika je kreatívna – vytvoríte nový program, nakreslíte plagát, postriháte video. Možností je veľmi veľa. No jednoducho, v tomto odbore nemôžete zaspať na vavrínoch.

Ako dlho učíte na Gymnáziu Jána Chalupku v Brezne?
No dlho – od roku 1992. Od čias kedy sme začali používať prvé osobné počítače. Od doby, keď operačná pamäť mala 640 kB. Odvtedy, ako prišiel aj na Slovensko Internet. Od čias Windows-u 3.1. Od doby T602.....

Ako si spomínate na svoje učiteľské začiatky?
S veľkou nostalgoiu a zdá sa, že to bolo včera. Pamätám si, že som mala veľký rešpekt pred každou vyučovacou hodinou – ako ju zvládnem, či to čo chcem mojich študentov naučiť aj pochopia, či získané poznatky budú vedieť aplikovať aj v praxi, na inom predmete, v každodennom živote.

Hovorí sa, že práca učiteľa je poslaním, vnímate to tak aj vy?
Áno rozhodne. Každý žiak je jedinečný. A každý učiteľ môže ovplyvniť túto jedinečnú osobnosť, môže ho nasmerovať na ďalšie štúdium, môže v ňom zapáliť túžbu po poznaní. A to je to úžasné.

Čo je najkrajšie na vašom povolaní?
Keď vojdete do triedy a uprú sa na vás pohľady po vzdelaní túžiacich mladých ľudí. Keď vám na konci hodiny povedia, že to bolo zaujímavé a že ich to bavilo. A keď ich po rokoch niekde stretnete a vidíte, že sa im darí.

Čo vás vie najviac nahnevať v rámci vyučovacej hodiny?
Ak namiesto sledovania výkladu si žiaci zapnú Facebook. Nechcem a priori zablokovať prístup na túto sociálnu sieť, veď sa dá veľmi pekne využiť aj na rôzne druhy komunikácie v rámci vyučovania, pri rôznych žiackych projektoch ale…je to tak trochu aj o inteligencii žiakov. Takúto vec urobí len neinteligentný žiak. No a nakoniec, keď siaham po reštrikciách – dá sa odpojiť aj kábel s Internetom.

Zažili ste nejaké peknú alebo kurióznu situáciu, na ktorú rada spomínate?
Určite áno, bolo ich veľa. Napríklad keď jedna trieda (blízko učebne informatiky) v počiatkoch internetu každú prestávku utekala na počítače. Dnes, keď je v celej škole Wifi pripojenie a skoro každý žiak má smartfón, je to naozaj kuriózna spomienka.

Hovorí sa, že z učiteľského platu sa vyžiť nedá, čo vy nato?
Učiteľské platy sú nízke. Ak ich porovnáte s platmi iných vysokoškolských profesií, určite sú poddimenzované. Tu v našom regióne ľudia všeobecne žijú z nízkych platov. Treba si vážiť zamestnanie, veď koľko ľudí dochádza za prácou do Banskej Bystrice, do Bratislavy, koľkí pracujú v zahraničí. Problémom je určite ak obidvaja manželia pracujú v školstve.

Čo si myslíte o stave školstva na Slovensku?
Dobré to nie je. Zdá sa mi, že veľmi stagnujeme. Ale nádej zomiera posledná. Snáď si už kompetentní konečne uvedomia, že školstvu treba pomôcť. Ako sa hovorí, že len múdry národ stavia svoju budúcnosť na kvalitnom vzdelaní mladých ľudí. K tomuto cieľu by sme mali smerovať.

Ako relaxujete?
Najradšej s rodinou – v lete cestujeme, v zime lyžujeme. A pri knihách, s dobrou (najlepšie francúzskou) hudbou.

Foto: Archív J.Š.