Barbara Dallosová Rôzne Správy

Ekonomická analytička s vášňou pre tanec: Dominika Rošková v EXKLUZÍVNOM rozhovore

Nedávno oslávila tridsiatku a vo svojom živote by vraj nič nemenila. Ani to dobré, ani to zlé. Spoznajte známu tanečníčku vo veľmi otvorenom rozhovore.

Ilustračný obrázok k článku Ekonomická analytička s vášňou pre tanec: Dominika Rošková v EXKLUZÍVNOM rozhovore
22
Galéria
Zdroj: archív D. Rošková

Dominika Rošková. Meno a tvár usmievavej tanečnice z obce Lovčica-Trubín začali ľudia spoznávať po jej účinkovaní v šou Let's Dance, kde tancovala po boku herca Braňa Deáka. Málokto však vie, že Dominika je vyštudovaná ekonomická analytička, absolvovala gymnázium so zameraním na informatiku a programátorstvo a štúdium hospodárskej politiky na Ekonomickej univerzite v Bratislave ukončila s vyznamenaním.

V exkluzívnom rozhovore sme sa s Dominikou rozprávali o tanci, láske, pandémii, ale aj o tom, ako jej život komplikovali niektoré bulvárne médiá.

Do povedomia verejnosti ťa dostalo tvoje účinkovanie v Let's Dance. Ako to ovplyvnilo tvoj život? Ako vnímaš to, že si trochu viac na očiach?

Úprimne, v tom čase počas Let's Dance to nie vždy bolo príjemné. Hlavne kvôli mojim blízkym, ktorých sa to dotýkalo asi viac ako mňa. Po šou som mala dokonca obdobie, že som odmietala spolupráce, rozhovory, fotenia.

Bolo toho dosť. Alebo som na to proste nebola úplne pripravená a nepoznala ten mediálny kruh okolo TV šou, žila som si dovtedy svoj tanečný život v bubline. Obťažovali ma hlavne bulvárne médiá, ktoré nás s Braňom stále riešili, napriek tomu, že obaja sme mali svoje vzťahy a len vykonávali svoju prácu na 100 percent. Toto však krátko nato utíchlo. Ako každá senzácia.

Čo ma však médiá naučili, je si viac strážiť súkromie a dávať si pozor, čo poviem a ako sa prezentujem. Inak to výrazne nevnímam, že by som bola známa. No občas ma vie prekvapiť, že už sú tomu tri roky a ľudia reagujú pozitívne na náš tanec s Braňom. Zažila som aj momenty, že ma zastavili a chceli sa odfotiť. To sú tie milšie situácie. Obdivujem ľudí, ktorí sú už roky na očiach a znášajú oveľa náročnejšie medializácie a tlak na svoje osoby, napríklad politici. Vykonávať vrcholové výkony a vyjsť s kožou na trh chce odvahu a psychickú silu.

S Braňom Deákom ste aj po šou zostali priatelia.

Áno, sme stále v kontakte, dokonca sme teraz skoro susedia. Občas sa stretneme na nejakých akciách alebo spoluprácach. Pomohol mi napríklad aj s moderovaním mojej akcie Krst Gyrotonicu (priniesli sme do Dancehausu na Slovensko špeciálny stroj na cvičenie pre tanečníkov). Naposledy sme spolu fotili pre časopis s Lukášom Kimličkom.

Vieš si predstaviť, čo by si robila, keby si netancovala? Pohrávala si sa niekedy s myšlienkou na úplne odlišnú profesiu?

Viem a pohrávala. A ani to v budúcnosti nevylučujem.

Ja si stále myslím, že mojou najsilnejšou stránkou je analytická myseľ, nie pohyb ani kreativita, preto som bola dobrá kedysi aj v matematike a neskôr som vyštudovala ekonomické analýzy a prognózy.

Takže keď využijem tieto schopnosti aj v kombinácii s poslaním budovania nových tanečných generácií, bola by som veľmi spokojná. Ocino mi nedávno pripomenul, ako som chcela byť ako malá moderátorkou. Myslím, že aj takáto práca by ma bavila. A ešte učiteľkou. Každopádne, nech budem v živote robiť čokoľvek, nikdy neprestanem tancovať. Samozrejme, nemyslím súťažne, ale nastavením mysle. Nikdy si neprestanem tancovať životom.

Buďme trošku osobnejší. Prezradíš nám niečo o svojom priateľovi?

Volá sa Jarinko a už skoro štyri roky ma robí šťastnou. Kým sa naše cesty nepretli, na tanečnom parkete som tancovala a hrala príbehy a emócie muža a ženy. S ním ich teraz žijem v praxi. Je pre mňa veľkou inšpiráciou hlavne v tom, aký je pozorný a počúva ľudí. Stále ma dokáže prekvapiť, ako vie zachytiť malé poznámky alebo túžby medzi riadkami a v nečakanej chvíli prekvapiť a potešiť. Pri ňom som pochopila, aké je krásne vnímať a skutočne počúvať aj iných, nielen seba a vlastné potreby. Zažívam s ním nádherný príbeh lásky.

Prednedávnom si oslávila okrúhlu tridsiatku. Veľa ľudí v tomto veku bilancuje, prešla si si tým aj ty?

Áno, bilancovala som. Toto spomalenie doby je pre mňa perfektne načasované, čo sa týka môjho jubilea, a tak som mala skutočne čas spomaliť a zamyslieť sa. Moja sestra to perfektne uzavrela a dala mi darček niečo ako dokumentárny film o mojom živote. Takže ona mi to celé zhrnula a bolo to super. Najväčšie zadosťučinenie a taký ten pocit ,,fuuuh dobre”, som mala, keď môj ocino povedal, že je na mňa hrdý a že som toho veľa dosiahla. Vždy mi záležalo na tom, aby bol ocino spokojný. Myslím, že mám za sebou úžasnú dekádu. Úspešnú, pestrofarebnú, dosiahla som aj viac ako som vôbec na začiatku plánovala a nemenila by som asi vôbec nič. Všetko má svoj význam a ja som vďačná za celú sínusoidu života, nielen tie vrcholy.

Chýba ti rodná dedinka? Ako často sa ti do Lovčice podarí vracať?

Snažím sa chodiť domov vždy, keď sa dá. Rada sa vraciam za rodičmi, naším pudlíkom, domom s úžasnou záhradou. Chýba mi výhľad na kostol a celý obraz našej dedinky, ten pokoj a pomalší spôsob života. Teraz cez Vianoce som bola doma skoro dva týždne a bolo to super. Užila som si to.

Dva roky tancuješ s novým tanečným partnerom. Ako sa vám darí, ste zohratí?

Áno, v marci to budú dva roky. Spojila som sa s vicemajstrom Maďarska Mate Csorbom. Myslím, že sme sa celkom rýchlo zohrali aj napriek úplne iným školám a prúdom, v ktorých sme v minulosti tanečne vyrastali. Spájajú nás však spoločné tanečné hodnoty a priority. Vytvorili sme zaujímavé spojenie, ktoré nás oboch veľmi tanečne aj osobnostne obohatilo. Prvý spoločný rok bol aktívnejší. Tento rok vplyvom pandémie sme sa aj my zastavili a žiaľ, k úplnému zohratiu nám ešte chýbajú roky súťaženia.

Aké úspechy ste spolu stihli dosiahnuť?

Spoločne sme absolvovali zatiaľ len jednu veľkú súťaž, a to German open championships v novembri 2019, kde sme aj hneď vyhrali a výrazne sa obaja posunuli vo svetovom rebríčku. Úžasne rozbehnutých a entuziastických nás po skvelej príprave pred veľkou súťažnou šnúrou zastavila korona. A tak aj napriek už skoro dvojročnej spolupráci máme v portfóliu len jedinú spoločnú súťaž, no veľmi úspešnú.

Okrem toho, že stále súťažíš, tanec aj učíš. Ako ti sadla táto rola?

Učeniu sa venujem už asi od svojich dvadsiatich rokov, avšak posledné roky už oveľa intenzívnejšie. Je úplne iná poloha trénovať a rozmýšľať za svojich zverencov, než byť tým, kto to vykonáva a sám je performerom. Je to pre mňa občas náročné, no pomaly sa táto váha preklápa a ja sa teším, keď sa už naplno ponorím do tajov úspešného trénovania.

Tešíš sa z úspechov svojich zverencov ako z vlastných?

Určite. Spomeniem napríklad dve také úspešnejšie spolupráce, v ktorých tímoch spolupracujem. Jedným z nich sú juniorský majstri Slovenska z nášho tanečného klubu Interklub, s ktorými som ako coach absolvovala aj posledné majstrovstvá sveta v latine v Istanbule, kde vytancovali výborné výsledky pre Slovensko. A tiež externá spolupráca s majstrami Slovenska do 21 rokov. Je to pre mňa veľmi inšpiratívna a zodpovedná úloha pomáhať už takto vyspelým a úspešným tanečníkom.

Čo sa týka trénerstva, stále sa vzdelávaš.

Áno, toto obdobie lockdownu využívam aj na štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave a práve sa učím na skúšky a pracujem na záverečnej práci na kvalifikácii prvého stupňa trénerského vzdelávania tanečného športu. Takže v marci by som mala byť už oficiálnym trénerom.

Spomínala si mi, že u vás tancujú už trojročné detičky, ale aj 70-roční seniori. Je tanec elixírom mladosti?

Áno, v našej tanečnej škole Dancehaus by Interklub, ktorý je najstarším slovenským klubom na Slovensku, máme otvorené dvere pre každého, kto miluje tanec. Myslím si, že tanec je určitým spôsobom elixír mladosti, dobrej nálady a určitým spôsobom aj akousi ,,pilulkou” na dobrú náladu. Dôkazom toho je aj naša klientka, uznávaná psychiatrička, ktorá tvrdí, že tanec má úžasné účinky na psychické zdravie človeka a odporúča ho aj svojim klientom ako formu terapie. Neraz si hovorím, keď ráno vchádzam do tanečnej školy a zo sály sa už ozýva hudba, aké mám šťastie, že môžem pracovať v takomto prostredí.

Nezachraňujeme ľudské životy a ani nijako výrazne neovplyvníme chod svetového obchodu. Čo ale dokážeme, je ovplyvniť energiu každého človeka, ktorý odchádza z tanečnej školy.

Pandémia všetko zastavila. Ako sa to dotklo tanečného sveta? Je vôbec možné, aby sa tento šport celý presunul do online priestoru?

Áno, ale musím uznať, že prvá vlna bola z môjho pohľadu výrazne obohacujúca. Napriek výbornej forme a blížiacej sa súťažnej šnúre sa istá časť mňa sa potešila, že môžem trochu spomaliť. K tomu s prvým lockdownom na jar minulého roka prišla aj silná vlna prepájania online priestoru, čo bolo pre tanečný svet veľmi inšpiratívne obdobie. Mnoho svetových špičiek či top svetových tanečníkov odovzdávalo svoje skúsenosti a názory cez rôzne rozhovory, workshopy.

A tak môj lockdown vyzeral asi tak, v úvodzovkách, že ráno som bola na balete v New Yorku, poobede som si dala techniku latiny s trénermi v Hongkongu a večer som si ešte pozrela rozhovor môjho obľúbeného páru. Zapísala som celý notes a prišla na jadro rôznych tanečných techník, ktoré boli predtým pre mňa často záhadou, keďže som nespolupracovala s každým tanečným prúdom. Takže prvú vlnu hodnotím pre tanečný šport veľmi pozitívne.

To znie celkom dobre. Ale potom prišla druhá vlna…

Tá je už náročnejšia. Situácia už trvá dlho a cieľ je v nedohľadne. Pre športovca je náročné sa udržiavať, keď nevie, čo bude. Z online priestoru sa stále viac stáva biznis a v porovnaní s prvou vlnou, kedy som bola nadšená, že sa viem spojiť s tanečníkmi a trénermi na celom svete, v tomto období mi už aj miestami prekáža, keď už z každej strany na mňa vyskakuje ponuka trénovania dokonca so zľavami.

Musím priznať, že niektoré tanečné legendy pre mňa aj trochu stratili to čaro, keď sa ponúkajú ako hrniec v teleshoppingu. Takže je to zaujímavé obdobie, ktoré ukazuje charakter ľudí z novej perspektívy. Tohto súčasťou by som byť už nechcela. Tanec milujem hlavne kvôli odovzdávaniu energie a emócií v prítomnosti a pre jeho autentickosť.

A na záver otázka, ktorou tak trochu nahneváme všetky ženy. Si vo fantastickej forme, čo k tvojej práci, samozrejme, patrí. Je za tým aj cvičenie a stravovanie, alebo všetko jednoducho vytancuješ?

(smiech) Tak nie je to až také samozrejmé, že všetko proste vytancujem. Musím si dávať pozor. Ja veľmi rada jem a jem skutočne veľa. Takže okrem pohybu, ktorého mám viac než dosť, riešim aj stravovanie. Objavila som na seba určitý kľúč, a to, že keď som v uvedomelom bdelom stave, nie v autopilotovi, jem len koľko potrebujem a neprejedám sa. Len čo som trošku v strese alebo vypnutá, opúšťam sa aj v jedení. Občas sa mi stane, že keď po niekoľkohodinovom tréningu plnom vysokého sústredenia vypnem, tak by som zjedla všetko. Takže musím ostať bdelá aj pri jedení a povedať si Dominika, toto ti stačí! V súčasnosti sa však cítim perfektne. Tento pokojnejší režim mi veľmi prospieva.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Aktuality zo Žiaru a okolia

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM