KOMENTÁR šéfredaktora: Čajová oáza v srdci Zvolena
Nič tak človeka nepostaví na nohy ako šálka znamenitého ruského čaju, spropagoval čaj už dávno pred nami jeden z najlepších spisovateľov, akých tu svet mal - nikto iný ako Lev Nikolajevič Tolstoj vo svojom nádhernom a mimochodom vysoko aktuálnom diele Vojna a mier.
Práve to bola veta, ktorú keď som si ešte kedysi ako študent pod lampou vo svojej posteli v izbe prečítal, zatúžil som originálny, excelentný čaj ochutnať aj ja. Odvtedy ubehlo pätnásť rokov a čajovú šálku som takpovediac z rúk už nikdy nepustil. Okamžite som totiž zistil, že Tolstoj aj v tejto vete zobrazoval ako výnimočne chápajúci muž zaujímavú pravdu. Čaj je úžasný nápoj a dokáže – či už študenta po prebdenej noci, alebo dospeláka po náročnej celodennej fuške – doslova postaviť na nohy.
Trošičku, v nuanse, to však tento majster slov predsalen nepovedal presne: nie je to totiž len ruský čaj (alebo čaj z jeho okolia), čo takéto niečo dokáže. Odvtedy som pobehal rôzne kúty našej Zeme, ochutnal množstvo kadejakých jeho druhov. Či už zelených, čiernych, luxusných bielych, vyrobených len z najmladších púčikov čajovníka z najlepších záhrad, alebo polooxidovaných tzv. oolongov. Rozprával som sa s čajovými majstrami, manažérmi fabrík, aj na prvý pohľad obyčajnými zberačmi tých nádherných slabunko zelených lístkov.
Čoraz viac mi bolo jasné, že čaj je dobrý prakticky kdekoľvek na svete, kde sa pestuje, alebo sú naň podmienky, aby sa dopestoval. Stačí si len dobre vybrať. Vtedy je jedno, či pijete čínsky, vietnamský, indonézsky, alebo indický (ktorý mimochodom mne chutí najviac). Musí to byť však čaj a nie jeho lacná kópia, ktorá väčšinou s ním má len pramálo spoločné. A on sa vám za to odvďačí. Je dobré, že jedna z vecí, ktorá dáva Zvolenu zaujímavý mestský ráz i spoločenský život, ktorý každé mesto potrebuje, je čajovňa, ktorá už roky sídli na zámku.
A práve aj tam si i ten, kto sa o čaj do hĺbky nezaujíma, môže dopriať ten úžasný zážitok, ochutnať tento pozoruhodný nápoj vo vysokej kvalite. Chlipkať si na impozantnom zámku pri každom náleve vždy inak chutiaci čaj, z jemnej šálky bez uška, počuť cvrkot lejúcej sa vody, ktorá sa za pár sekúnd mení na znamenitý nápoj: presne tak ako kedysi činila tá najvyberanejšia ruská smotánka. Páni vo frakoch šitých na mieru, dámy šeptajúce o aktuálnych problémoch i škandáloch, na plesoch v neprístupných salónikoch, v najmódnejších šatách ovešané perlami na obnažených pleciach, obzerajúce si svoj vzhľad v jagavo osvetlených zrkadlách. A so šálkou čaju v ruke.
Časy sa odvtedy pravdaže zmenili, pre milovníkov čajovania v tomto smere našťastie k lepšiemu. Dnes si už bez väčších problémov môžu kvalitný čaj zohnať aj bežní ľudia. A keď si človek predstaví, koľko pozoruhodného nápoja pri viacnásobnom zaliatí jeho lístkov pripraví, vyjde mu, že zväčša nestojí oveľa viac ako všakovaké nezdravé limonády kdesi v supermarketoch. Mesto pod Pustým hradom síce čajom nežije, tak ako napríklad Praha, ale aj vďaka milovníkom čaju zo zámku sa tu postupne tvoria „ostrovčeky čajovej deviácie“, ktoré, zdá sa, silnejú čoraz viac a viac. Aj toto totiž k mestu, ak to v ňom spoločensky pulzuje, patrí.
Je tak možné, že i vo Zvolene sa raz zíde celý kopec ľudí s jediným cieľom: užívať si čajovanie na čerstvom vzduchu, v zeleni, spoznávať spolu tento zaujímavý nápoj, nadviazovať nové priateľstvá a takto oživiť mesto, park, ulice. Kto už niečo také zažil na vlastnej koži napríklad u našich českých susedov vie, že je to krásna predstava. A kto na vlastné oči videl vyľudnené zvolenské námestie, uzná, že aj čoraz naliehavejšia.