Najbohatšia sezóna na Pustom hrade. Objavené boli desiatky mincí aj šperky, FOTO
Uplynulú sezónu sa archeológom pošťastilo. Pozrite, čo všetko objavili na Pustom hrade!
Ako najbohatšiu na nálezy hodnotia archeológovia uplynulú sezónu na Pustom hrade nad Zvolenom. Objavených bolo napríklad 20 pravých mincí a 25 falzifikátov a veľmi cenné sú aj početné šperky z 13. storočia. Podstatná časť nálezov sa našla na hornom Pustom hrade.
„Už počas júla sa začala na dolnom Pustom hrade pamiatková obnova západnej hradby medzi hlavnou vstupnou bránou a kráľovskou obytnou vežou, ktorú podporilo Mesto Zvolen a Ministerstvo kultúry prostredníctvom grantového programu Obnovme si svoj dom. Stavebná časť rekonštrukcie je už dnes ukončená,“ uviedol vedúci výskumu Ján Beljak. „Do obnovy sa aktívne zapojilo aj 20 nezamestnaných v rámci projektu obnovy kultúrneho dedičstva,“ dodal.
V tejto časti odkryli aj časť nádvoria s nálezmi z vrcholného stredoveku a v strede nádvoria dolného hradu zrealizovali ďalšiu sondu bohatú na nálezy z neskorej doby kamennej.
Našli mince aj falzifikáty
Od polovice júla bola na Pustom hrade medzinárodná letná škola archeológie s podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Jej hlavným organizátorom je Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Archeologický ústav SAV v Nitre, občianske združenie ARCHEOFACT, Mesto Zvolen a Eötvös Loránd Tudományegyetem v Budapešti v Maďarsku. „Počas letnej školy sme najprv dokončili sondy na dolnom hrade a v závere júla sme sa presunuli na horný hrad, kde sme zrealizovali šesť archeologických sond,“ priblížil prácu archeológov Beljak.
Prvá sonda bola na plošine v blízkosti hlavnej vstupnej brány. „Už po stiahnutí prvej vrstvy sa v nej črtal pôdorys pravdepodobne zrubového objektu, ktorý bol tvorený čiernou vrstvou bohatou na archeologické nálezy. Okrem iného sa tam našla minca Ondreja II. (1205–1235), železné pracky, mosadzné kovanie s nápisom HILF a torzá celých nádob z vrcholného stredoveku a ranného novoveku,“ priblížil ďalej Beljak.
Ďalšie sondy sa nachádzali pri veži komitátneho hradu – na najvyššom mieste horného Pustého hradu. „Ich cieľom bolo zistiť spôsob založenia veže, ktorá je v zlom statickom stave a budúci rok ju plánujeme kompletne zrekonštruovať. Tieto sondy boli na archeologické nálezy najchudobnejšie čo súvisí s intenzívnym bádaním v tomto priestore už v závere 19. storočia,“ dodal.
Na nálezy najbohatšia bola tretia sonda na vrcholovej plošine horného hradu. „Odkryli sme v nej stredovekú i pravekú kultúrnu vrstvu s množstvom archeologických nálezov v podobe keramických črepov, zvieracích kostí a kovových predmetov,“ uviedol Beljak. V tejto časti sa našli aj už spomínané pravé mince a aj ich falzifikáty.
Našli sa tam však aj polotovary predmetov z parohoviny i hotové kostené výrobky ako hracie kocky a žetóny či železné čepele nožov. Našla sa aj ojedinelá bronzová nožička zvieraťa (podľa tvaru asi leva) pravdepodobne z aquamanile, teda nádoby, ktorú používala aristokracia v stredoveku na umývanie rúk pred jedlom.
Výnimočné nálezy
Z pravekých nálezov k výnimočným kusom patrí bronzová tyčinka a rytou technikou zdobený kruhový šperk, zámerne prehnutý bronzový šíp, zdobené fragmenty hrncovitých nádob a šálok, ako aj drobné hlinené predmety, medzi ktorými vynikali prasleny a kompletne zachované prevŕtané hlinené koliesko s ozdobnou hranou. „Tieto nálezy tu nechali prví trvalí obyvatelia v závere doby bronzovej, ktorí si tu postavili opevnené hradisko a využívali prírodné danosti lokality,“ uviedol ďalej vedúci výskumu.
Bohaté na archeologické nálezy boli aj sondy pri veži vo východnej línii opevnenia horného hradu. Medzi nálezmi dominuje keramika z druhej polovice 13. storočia a zvieracie kosti, ale našla sa tam aj minca Bela IV. (1235 – 1270), celé ostrohy, hroty šípov, bronzová nášivka/prívesok v tvare mušle a heraldické kovanie s kvetinovým vzorom a ďalšie s nápisom.
„Posledná sonda zrealizovaná na hornom Pustom hrade zároveň poslúžila ako základová jama pre stĺp, na ktorom už je osadená panoramatická kamera, ktorá už čoskoro začne vysielať,“ uzavrel Beljak.