V Bystrici prebieha ARCHEOLOGICKÝ výskum: Ide o zaniknutú BAŠTU, FOTO
Výskum na Fortničke sa realizuje v súvislosti s pripravovaným projektom Zelené sídliská, v rámci ktorého má dôjsť aj k revitalizácii verejného priestoru na ul. Terézie Vansovej.
Banská Bystrica bola v minulosti obkolesená hradbovým opevnením, z ktorého sa niektoré úseky zachovali dodnes, no zub času ich poškodil a vyžadujú si obnovu. Tento proces je však náročný a veľmi dlhodobý. „Revitalizácii pozostatkov mestských hradieb musia predchádzať procesy ako zameranie, historicko – dokumentačný a archeologický výskum, vypracovanie zámeru obnovy, ale aj riešenie problematických vlastníckych vzťahov. Napriek tomu sa k nim samospráva hlási a systematickými krokmi vykonáva aktivity smerujúce k ich záchrane,“ uviedla hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková so slovami, že z vyčlenených financií mestského rozpočtu aktuálne prebieha zisťovací archeologický výskum niekdajšej bašty mestských hradieb na Fortničke, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch mesta.
Vlastnícke vzťahy
V uplynulých rokoch oslovila samospráva odborníkov, ktorí sa postarali o zameranie celých hradieb použitím rôznych, aj najmodernejších metód. „Od terestrického zamerania až po laserové skenovanie prostredníctvom dronov, z čoho následne vyhotovili geometrické plány. Mesto vďaka tomu disponuje presnou identifikáciu vlastníkov pozemkov, na ktorých sa hradby nachádzajú,“ pokračovala Marhefková so slovami, že komplikovanosť vlastníckych vzťahov však spôsobuje skutočnosť, že nie všetky časti hradieb — stavieb sa nachádzajú na pozemkoch mesta, nie sú zapísané ani v jeho majetku a v katastri nie sú značené ako nehnuteľnosť.
„Náročné vlastnícke vzťahy sme v uplynulých rokoch riešili už aj prostredníctvom Ministerstva kultúry SR a Krajského pamiatkového úradu, avšak bez uchopiteľných výsledkov. Zároveň sme si dali vypracovať materiál Mestské opevnenie – Zámer obnovy, zatiaľ len v pracovnej verzii, nakoľko ešte nie je doriešené vlastníctvo jednotlivých úsekov. Je potrebné pripomenúť, že mestské hradby, Medený hámor, Dom kultúry, vojnové hroby i výtvarné diela vo verejnom priestore sú súčasťou Banskej Bystrice desaťročia. My sme sa ku všetkým prihlásili. Napriek negatívnym legislatívnym dopadom na financie samospráv z dôvodu nekoncepčných rozhodnutí bývalej vlády, ako aj potreby riešenia množstva havarijných stavov, venujeme pozornosť všetkým významným pamiatkam, ktoré sa v našom meste nachádzajú,“ hovorí primátor Ján Nosko.
Na prevažnej časti pozemkov vo vlastníctve samosprávy sa nachádzajú mestské hradby v lokalite na ul. T. Vansovej a hradobné múry v okolí Barbakánu. Všetky ostatné hradby sú situované predovšetkým na cudzích pozemkoch, prípadne na pozemky mesta zasahuje len časť múrov. „O metodické usmernenie pri obnove hradieb požiadala samospráva aj KPÚ. Rieši však hradby ako celok, bez ohľadu na vlastníctvo,“ poznamenala hovorkyňa.
Výskum na Fortničke
„Keďže mesto nemôže investovať do cudzieho majetku, zameriava sa len na úseky mestských hradieb na tých miestach, ktoré sa nachádzajú na jeho pozemkoch. To je aktuálne možné vidieť aj na Fortničke, kde je v súčasnosti realizovaný archeologický výskum. Ďalšie určenie vlastníckych vzťahov jednotlivých častí hradieb a ich možné prevzatie do majetku mesta bude v ďalšom období otázkou rokovaní medzi vlastníkmi pozemkov, KPÚ, katastrom a mestom,“ dodáva Jana Pelikánová z oddelenia kultúry.
Výskum na Fortničke sa realizuje v súvislosti s pripravovaným projektom Zelené sídliská, v rámci ktorého má dôjsť aj k revitalizácii verejného priestoru na ul. Terézie Vansovej. Výrazným prvkom má byť práve prezentácia historickej architektúry mestského opevnenia na tomto mieste. V rámci realizácie projektu Zelené sídliská budú získané poznatky použité pri úprave okolia a prezentácii objektu niekdajšej nárožnej bašty, ktorá sa v tejto lokalite nachádzala.
„Významným prvkom v tejto časti mestského opevnenia bola nárožná bašta päťuholníkového pôdorysu, ktorá je zachytená na najstarších mapových podkladoch Banskej Bystrice. Nachádzala sa na zlome línie mestských hradieb na severozápadnom okraji mesta. Z juhovýchodu k nej priliehal sypaný, tzv. Fiľakovský val a palisádové opevnenie. Cieľom archeologického výskumu bolo vypreparovanie obvodového muriva bašty na čo najdlhšom možnom úseku, jeho zameranie a fotogrametrická dokumentácia. To sa nám aj napriek výrazným stavebným zásahom v prvej polovici 20. storočia podarilo. Vytvorili sme výškopisné a polohopisné zameranie potrebné pre prípravu projektovej dokumentácie na prezentáciu bašty,“ dopĺňa archeológ Martin Kvietok z Midland Adventure, s.r.o.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.